| Čo je ISRU ? |
|
ISRU- Integrovaná stratégia rozvoja územia slúži na podporu integrovaného rozvoja, pretože spája viacero sektorov a zabezpečuje koordináciu rozvoja všetkých aspektov vidieckeho života – vidiecku ekonomiku, tradičné vidiecke ekonomické sektory ako poľnohospodárstvo, lesníctvo, vodohospodárstvo, ale aj nové sektory, ktoré poskytujú ďalšie možnosti zamestnania sa a tvorby príjmov, ako napr. vidiecky turizmus, remeslá, rozvoj služieb. Zahŕňa i spoločenský život – združenia, záujmové skupiny, sociálne služby, inštitúcie, organizácie, aktivity voľného času, športové a kultúrne aktivity, taktiež vidiecke prostredie – ochranu a tvorbu krajiny. Integrovaná stratégia rozvoja územia vždy pokrýva určité špecifické územie – mikroregión, skupinu dedín, alebo malý vidiecky obvod. Dané územie nemusí byť definované štátnymi alebo regionálnymi orgánmi. Môže to byť oblasť, ktorá sa určí samostatne na základe spoločných ekonomických cieľov, geografických alebo prírodných čŕt. Základom je, aby sa všetky dôležité skupiny a jednotlivci z takto definovaného územia dohodli na rozvojovom procese, ktorý bude realizovaný na partnerskej báze. Integrovaná stratégia je sa dá teda ušiť doslova na mieru pre určité územie. Prioritou pri zostavovaní stratégie musia byť miestni ľudia, ktorí sú nositeľmi nielen svojich problémov a potrieb ale aj ich riešení. Energia a motivácia pre uskutočnenie zmeny by mala pochádzať od nich, to čo treba vykonať v rámci stratégie by mali rozhodnúť oni a stratégia by mala byť spojivom medzi nimi. Dokument bol robený podľa platnej metodiky vydanej Ministerstvom pôdohospodárstva SR. Skladá sa z dvoch častí. Jedna časť sa týka analýzy územia z hľadiska prírodných zdrojov, materiálnych zdrojov, ekonomických zdrojov a zdrojov demografických. Zber údajov z rôznych zdrojov spracovávala Regionálna rozvojová agentúra Skalica. Druhá časť sa týkala spracovania samotného strategického rámca, ktorý odráža súčasný stav územia a následne definovanie ďalších krokov v rozvoji územia Partnerstva pre Horné Záhorie. Zber údajov týkajúcich sa názorov a potrieb samotných obyvateľov prebiehal participatívnou metódou – zapojením širokej verejnosti do tvorby tohto rámca. Ako sme sa dozvedeli o potrebách nášho územia? V mesiaci jún 2009 sme na území Partnerstva pre Horné Záhorie o.z. realizovali dotazníkový prieskum, ktorý pripravila Regionálna rozvojová agentúra Skalica v spolupráci s Vidieckou organizáciou pre komunitné (VOKA) aktivity. V našich obciach a mestách dotazníky do domácností distribuovali dobrovoľní spolupracovníci z Únie žien, Jednoty dôchodcov a mladí ľudia, ktorí aj zozbierali vyplnené dotazníky. Celkom bolo distribuovaných 9915 dotazníkov na celom našom území, z ktorých sa vrátilo vyplnených 3976, t.j. 40% (najviac Letničie 90%, najmenej Kopčany 19%). Pre tvorbu nášho strategického plánu boli dôležité dve otvorené otázky. Na prvú Čo sa vám vo vašej obci páči? respondenti najviac uvádzali parky, zeleň, životné prostredie, čistota (v dotazníkoch sa tieto odpovede objavili 624-krát), nasledovala kultúra, kultúrny dom, ľudové zvyky, tradície, kultúrne aktivity (547), šport, športové podujatia, športové areály (361), pamiatky (259, ale až 211 z toho sa týka holíčskeho zámku), pokoj (232), školstvo (219, ale väčšina odpovedí sa týka najmä rekonštrukcií školských a predškolských zariadení) atď. Na otázku Čo by ste navrhli pre zlepšenie života v obci/meste? sa odpovede a návrhy najčastejšie týkali týchto tém: oprava ciest a chodníkov (876), služby v obci (684), infraštruktúra voľného času (585), kanalizácia, vodovod (528), medziľudské vzťahy (249), viac podujatí (233), životné prostredie (213) atď. Okrem toho významným ukazovateľom záujmu občanov o rozvoj obce boli aj ich odpovede na otázku V akej oblasti vidíte najviac šancí na rozvoj obce/mesta?, kde boli dané možnosti: cestovný ruch, služby, poľnohospodárstvo, kultúra a šport, stavebníctvo, lesníctvo, školstvo, priemysel a iné. V rámci územného priemeru najviac „hlasov“ dali obyvatelia rozvoju kultúry a športu (24%) a potom nasledovali služby (22%), cestovný ruch (14%), poľnohospodárstvo (12%), školstvo (9%), priemysel (8%), stavebníctvo (6%), iné (3%), lesníctvo (2%). Pre úplnosť uvádzame v percentuálnom vyjadrení priemer odpovedí na zostávajúce otázky. Otázka č.4 Čo bráni tomu, aby sa tieto šance využili? Slabá informovanosť o dianí v meste/obci 35%, Nedostatok voľného času 33%, Iné 17%, Nikto ma o to nepožiadal 15% Otázka č.5 Ako vy sám môžete k využitiu šancí prispieť? Dobrovoľnou účasťou na aktivitách 61%, Vlastnými nápadmi a návrhmi 30%, Iné 5%, Finančne 4%
Dotazníkového prieskumu sa nám zúčastnilo 13% obyvateľov vo veku 15 – 25 rokov, 36% obyvateľstva vo veku 26-45 rokov a 14% obyvateľov starších ako 66 rokov. Odpovedalo 60% žien a 40% mužov a to 19% obyvateľov so základným vzdelaním, 34% so stredným, 35% so stredným s maturitou, 4% vyššou odbornou školou a 8 %s vysokoškolským vzdelaním. Respondenti mali nasledovné zamestnanie: v priemysle 10%, nezamestnaní 10%, v administratíve 7%, v strojárstve 7%, v službách 7%, v obchode 6%, v poľnohospodárstve a potravinárskej výrobe 6%, v školstve 5%, v ekonomike, financiách, účtovníctve 4%, stavebníctve 4%, zdravotníctve 4%, štátnej správe 3%, cestovnom ruchu 1% a iné (napr. dôchodca, študent) 25%.
Verejné obecné stretnutia Po vyhodnotení dotazníkov sme pripravili prezentácie výsledkov hodnotenia. Následne boli vo všetkých členských obciach a mestách uskutočnené stretnutia s obyvateľmi, kde boli predstavené výsledky dotazníkového prieskumu a pokračovalo sa v zisťovaní návrhov a potrieb občanov pre zlepšenie ich života. Kým priemerná návratnosť anonymných dotazníkov za celé územie bola 40%, účasť na stretnutiach bola mimoriadne nízka. To iba dokazuje fakt, že občania ešte stále majú predsudky a možno obavu či zábrany vyjadrovať svoje názory osobne. Stretnutí sa zúčastnilo celkom 257 občanov, čo je pri počte 21 obcí priemerne 12 na jedno stretnutie na obci (najviac Smolinské 36, najmenej Kátov 3, ale pripomeňme, že v Gbeloch na prvé stretnutie neprišiel dokonca nikto). Určite zaujímavý pri stretnutiach bol fakt, že sa ich zúčastnili v mnohých prípadoch ľudia, ktorí sa z rôznych dôvodov nezapojili do dotazníkového prieskumu. Napriek nízkej účasti sa podarilo aj touto formou získať množstvo ďalších podnetných údajov, ktoré vo väčšine prípadov kopírovali názory a odpovede v dotazníkoch, ale v niektorých prípadoch aj doplnili či spresnili a rozšírili informácie z dotazníkového prieskumu. Prispelo k tomu vo väčšine prípadov veľmi aktívne zapájanie sa účastníkov stretnutí do riešenia úloh. A aké okruhy tém na stretnutiach rezonovali najčastejšie pri otázke „V čom vidíte šance na rozvoj vašej obce/mesta?“: Dobudovanie technickej a dopravnej infraštruktúry (ako jednu zo svojich priorít túto tému určilo 154 hlasov občanov), Služby pre obyvateľstvo, bytová výstavba (154 hlasov), Zlepšiť vzhľad a životné prostredie v obciach (35 hlasov), Zachovať a rozvíjať kultúrne dedičstvo (35 hlasov), Zapájanie obyvateľov do vecí verejných, kultúrne a spoločenské podujatia (30 hlasov), Skvalitniť služby v cestovnom ruchu a agroturistike (20 hlasov), Zlepšiť medziľudské vzťahy (9 hlasov).
Regionálne stretnutia Po zrealizovaní verejných obecných stretnutí vo všetkých členských obciach a mestách prišli na rad regionálne stretnutia, pričom na prvom v Smolinskom sa zúčastnili nielen občania nášho územia ale aj členovia nášho verejno-súkromného partnerstva. Na tomto stretnutí bola predstavená tzv. analýza silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození, ktorá bola spracovaná na podklade rozboru odpovedí z dotazníkového prieskumu a z obecných stretnutí. Vyprofilovali sa silné a slabé stránky, príležitosti a ohrozenia rozvoja života v obciach Partnerstva pre Horné Záhorie. Medzi silné stránky patria napr. parky, zeleň, životné prostredie – okolie našich obcí, čistota, verejné priestranstvá, pestrosť a množstvo športových a kultúrnych podujatí, kultúra, kultúrny dom, ľudové zvyky, tradície, aktivity, zveľaďovanie a rozvoj obcí, príťažlivé prostredie mimo obcí, vinohradníctvo, detské ihriská, vyžitie pre deti, pestrá a rôznorodá krajina, šikovní a zruční ľudia atď. K slabým stránkam občania priradili napr. nedobudovanú kanalizáciu, vodovod, cesty, chodníky v zlom stave, nedostatočné usporiadanie verejnej zelene a jej plocha, nedobudované verejné priestranstvá, ďalej je to nedobudovaná a zastaraná infraštruktúra voľného času, služby v obciach, pracovné príležitosti, koordináciu a informovanosť o podujatiach, autobusové spoje, chýbajúce cyklotrasy, nedostatočná bytová výstavba, zanedbané vodné toky v obciach, kultúrno-historické pamiatky v zlom stave, nezáujem o veci verejné, zdravotníctvo v zlom stave, čierne skládky, nedoriešený separovaný zber, nedobudovaná sociálna infraštruktúra a sociálne služby, slabá výmena informácií v území atď. Na základe názorov a návrhov občanov boli určené príležitosti, ktoré zahŕňajú rozvoj kultúry a športu, rozvoj základných služieb pre obyvateľstvo, rozvoj cestovného ruchu, existujúce ubytovacie kapacity na poskytovanie ubytovacích služieb, rozvoj poľnohospodárstva a vinárstva, rekonštrukcia a propagovanie pamiatok, prepojenie obcí, prepojenie cyklotrás, využitie jódovo-brómových vôd pre účely wellness centier, tvorba a budovanie atrakcií v území, tvorba animačných programov (produktov) v území, budovanie agroturistických centier. A napokon boli určené aj ohrozenia, ktoré by rozvoj aktivít mohli narušiť. Sú to predovšetkým neochota spolupracovať, vandalizmus, kriminalita, agresivita, postoj obyvateľov k turistom a financie. Na ďalších regionálnych stretnutiach sa zúčastnili už iba členovia orgánov Partnerstva pre Horné Záhorie o.z. a pracovníčky Regionálnej rozvojovej agentúry. Všetky stretnutia viedla Jela Tvrdoňová z partnerskej organizácie VOKA (Vidiecka organizácia pre komunitné aktivity). V rámci stretnutí sa postupne dotvárali jednotlivé súčasti našej integrovanej rozvojovej stratégie - strategický a implementačný rámce na princípe LEADER. Zo všetkých dostupných informácií, ktoré sme získali celým procesom sme si vydefinovali 7 kľúčových oblastí:
Z týchto oblastí boli určené tri strategické priority, ktoré sa stali nosnými piliermi prípravy strategického rámca pre jeho budúcu realizáciu. Takmer rovnakým počtom hlasov sú to: Strategické priority 1. Cestovný ruch a rekreácia, 2. Vzhľad a životné prostredie v obciach, 3. Kultúrne dedičstvo
Vízia Partnerstva pre Horné Záhorie o.z.: Miesta akčná skupina „partnerstvo pre Horné Záhorie“ v roku 2025 bude konkurencieschopným územím využívajúcim predovšetkým vlastné zdroje v prospech vysokej kvality života vrátane kvalitného životného prostredia s upraveným vzhľadom obcí, maximálne využívajúcim svoj prírodný, kultúrny a spoločenský potenciál, s vybudovanými komplexnými službami pre obyvateľstvo ako aj svojich návštevníkov.
Strategickým cieľom bol zadefinovaný cieľ: Do roku 2015 zvýšiť príťažlivosť územia, zlepšiť podmienky pre obyvateľov v území miestnej akčnej skupiny Horné Záhorie
Strategická priorita 1 - Cestovný ruch a rekreácia Špecifický cieľ 1.1 dobudovať supraštruktúru cestovného ruchu Budú podporované nasledovné aktivity: - Rekonštrukcia a modernizácia nízkokapacitných zariadení CR do 10 postelí - Prestavba, prístavba častí rodinných domov na nízkokapacitné zariadenia - Výstavba, rekonštrukcia a modernizácia kempov vrátane príslušenstva - Výstavba a rekonštrukcia doplnkových zariadení CR
Špecifický cieľ 1.2 vytvoriť produkty cestovného ruchu Budú podporované nasledovné aktivity: - Marketing služieb vidieckeho cestovného ruchu a rozvoja regiónu
Špecifický cieľ 1.3 Infraštruktúra voľného času pre rodiny s deťmi a mládež Budú podporované nasledovné aktivity: - Rekonštrukcia a modernizácia rekreačných zón - Výstavba, rekonštrukcia a modernizácia detských a športových ihrísk, tržníc - Výstavba, rekonštrukcia a modernizácia cyklotrás
Strategická priorita 2 - Vzhľad a životné prostredie v obciach Špecifický cieľ 2.1. Revitalizovať územie obcí miestnej akčnej skupiny Budú podporované nasledovné aktivity: - Výstavba, rekonštrukcia a modernizácia autobusových zastávok - Rekonštrukcia a modernizácia obecných stavieb - Výstavba, rekonštrukcia a modernizácia mostov, lávok a chodníkov - Výstavba, rekonštrukcia a modernizácia verejných priestranstiev a parkov
Strategická priorita 3 - Kultúrne dedičstvo
Špecifický cieľ 3.1. Zachovať a rozvinúť kultúrne dedičstvo v území miestnej akčnej skupiny - Budú podporované nasledovné aktivity: - Vzdelávacie aktivity: zavádzanie nových metód práce, manažment kvality, inovácie na vidieku, technológie, obnova životné ho prostredia, obnova a rozvoj vidieka - Informačné aktivity: nové vzdelávacie programy, kurzy, školenia, tréningy, konferencie, semináre, televízne a rozhlasové kampane, výmenné informačné stáže, putovné aktivity k cieľovým skupinám, publikácie, web portály, informačný a poradenský servis
Špecifický cieľ 3.2. Obnoviť, udržovať a vytvárať pamäťový kultúrny fond v území Budú podporované nasledovné aktivity: - Rekonštrukcia a modernizácia objektov spoločenského významu
Všetky projekty budú musieť svojou podstatou naplniť daný špecifický cieľ a prispievať k naplňovaniu strategického cieľa územia Partnerstva pre Horné Záhorie a budú musieť mať inovatívne prvky.
Na stiahnutie skrátená verzia Integrovanej stratégie je v menu Dokumenty. |
 |
 © Partnerstvo pre Horné Záhorie, o.z. 2009  Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka. Európa investujúca do vidieckych oblastí.
|